2 roky

     Ahojte? Ako sa máte? Ja už druhý deň fachčím u Karola v Remini. Dnes som dosť zničená, domov som prišla o pol ôsmej. Neviem, čo by som k tej práci povedala, baví ma to, som tak síce len druhý deň, takže nejaký ucelený pohľad nečakajte. Momentálne lepím zápisníky a celkom mi to asi aj ide, hoci robím samozrejme aj nejaké chyby. Karol je fajn, ako vždy, dá sa s ním dohodnúť a vyzerá, že by si ma chcel nechať aj počas školy a vyšľachtiť na to správne grafické zvieratko. Voči svojim grafickým schopnostiam som pomerne skeptická a horší sa to, mám dojem. Trochu sa bojím, že škrupina mojich snov popraská a opadá ako blato na slnku, nebude ma mať čo hnať ďalej, a zostanem len mizerný tieň toho, čím som chcela byť. Chcem, aby mi niekto povedal, ž to bude dobré a že sa nemusím báť. Niekto, komu to uverím. Nie som sitá, či bude stačiť "len" to, že si veci oddriem ....

   S M sa máme fajn, len sme spolu málo teraz a chýba mi. Je mi nejak smutno, ako mi už (ešte ne)začali prázdniny. Škola ma zvyčajne dosť zamestnáva, a keď nie, sama si úlohy vymyslím tak, aby som mala čo robiť. Keď nič nerobím, mám nepokojný pocit.

     Včera som si písala so Sisou a je to balzam na dušu ♥ S babami budúci týždeň pravdepodobne nebudem, nakoniec to padlo, hoci by som ich milerada videla.

   A som rada, že som v BA. Síce horúcej a plnej vizuálneho smogu, ale aj tak ju mám rada. M si bol dnes po zápočet a cestou ma naučil rozoznávať autá - SUV, combi, limuzína, hatchback (diky za opravu :P), pick up ... Bola to sranda, bola som rada, že sme spolu aspoň vo vlaku, neviem, čo mi zrazu tak clivo. Je to trochu zvláštne akí sme my. Akoby sme mali 2 tváre - jednu akoby zlú, hýzdivú, keď sme krutí a vynášame často skeptické súdy o ľudstve, sme príliš vážny, filozofický, rozmýšľame o dimenziách sveta alebo ako sa na SVK rozpredáva voda, sme chladný a hrozne nechceme dlho zomierať na rakovinu, staviame najvyššie zámky, akoby na svete neboli iní architekti ani dizajnéri, akoby sme mi boli pánmi tvorstva. A potom druhú - kedy si hovoríme vymyslenou rečou, vymyslenými menami, olizujeme si tvár a jašíme sa ako deti, animizujeme veci, schválne si lýhame s vyplazeným jazykom ako môj Dino alebo po sebe opakujeme slová a sme ako blázni.

          Dnes len takto krátko, som unavená a trápia ma čierne myšlienky. Čo ma ale teší je, že môj bloginko dnes oslavuje 2 roky, tak ďakujem všetkým, že ho čítate alebo s tu náhodne stavíte :)

Karol ma nakazil.