A s fontom som mala tiež trochu problém, použila som Museo, hoci je to už veľmi používaný font, okrem toho je zadarmo, ale hodil sa mi k tej rozprávke, má dobrú čitateľnosť a v neposlednom rade je stredoeurópsky (zradné ď, ť, ň, ľ). Problém nastal, keď bola druhá časť rozprávky vo vietnamčine, ktorá má všakovakú abecedu, ale ako šikovnica som sa vynašla a dotyčný font s vietnamskou abecedou (najviac hrdá som bola na seba). Takže kniha mi dala zabrať, mala by som si zohnať nejakú literatúru o tvorbe knihy a sadzbe textu, lebo Polygrafické minimum mi úplne paralyzovalo mozog a nevedela som sa potom pohnúť, všetko mi ešte viac pomotali a nič neobjasnili.
A aby ste to nemali len ako suchú omáčku, tak pridávam malú, škaredo nafotenú ochutnávku, hlavná porcia fotiek bude chutnejšia. Niektoré strany v knihe sú trošku priestorové a kniha je obojstranná - spredu je slovenská rozprávka a keď ju otočíte dole hlavou a prevrátite, tak je tam rozprávka vietnamská.
V úlohe samotnej išlo o akčné umenie, ale mne nejak ... nevydalo, zamerala som sa na knihu, moja akcia spočívala v kreslení s deťmi na vietnamskú rozprávku o mečúňoch. A nedáva to príliš zmysel, žiaľbohu, teraz ma to trochu mrzí, ale tých detí som sa celkom bála. Držte mi palce, aby mi to v pondelok prešlo.
Skúškové sa inak hýbe pomaly, vyše polka skúšok za mnou a ja mám zapísanú jednu známku, typická Trnavská. Ach, a pamätáte sa na to ako, ako som chcela študovať 2 školy na naraz? Tak nakoniec sa to neuskutoční, lebo Animácia výt. umenia sa nedá študovať dištančne ani externe. Tak veľmi ma to mrzelo! Týždeň som bola za to zdutá a fňukala, a ďalší sa s tým zmierovala. Už som to brala ako samozrejmosť, že budem študovať na Trnavskej aj na VŠVU. Bolo by to super. A keď sme pritom, bola som na Letnom prieskume na VŠVU a ... noo, na vizuálnej sa mi veci veľmi nepáčili (alebo som ich nepochopila). Jedine Medialab a prváci boli super. Zato voľná grafika (?!?!), ozvalo sa vo mne niečo ako svedomie, že čo ak mali niektorí ľudia pravdu, že sa viac hodím tam a nie na vizku.
S M sa máme dobre, včera sme boli celý deň spolu. Od rána až do večera. Konečne má trochu viac času, skončili mu zápočty. Minule som rozmýšľala, že je škoda, že nemáme vaňu. Tam by sme si hoveli a jašili sa. Niekedy si prídem, akoby sme mali 5 rokov. Je fajn mať niekoho, s kým môžete byť 5 ročný, hrýzť ho, skackať pri ňom, vydávať spolu pazvuky alebo vytvárať vlastný jazyk (náš je ňuftina).
A ešte ma nesmierne teší to množstvo kvetov, čo všade je. Moje oblúbené sú kosatce, pivonky, baza a mak. A vaše?
Uh, hneď mi je ľahšie na duši, blog mi už chýbal, má skvelú očistnú funkciu :P Inak Vietnamky sú úplne nádherné ženy ♥
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára