Rozpredaná

    Už som všetkým všetko dopísala. A aj moja seminárka o Christovi Javacheffovi sa blíži ku koncu. Tento týždeň už budem editovať posledné razy. Rátam, že asi tak ... 2. Aj tak som ale neprestajne na nervy, na soche máme za úlohu vytvoriť nejakú úlohu - akciu s menšinami. Najprv som sa zľakla, predstavte si, že prídete za cudími ľuďmi a poviete im, že s nimi potrebujete urobiť niečo bláznivé. Nakoniec som to ale pekne obišla a vytvorila si prijateľný koncept s videorozprákou a knižkou. Budem pracovať s vietnamskou menšinou a budem porovnánať "mytologiu", resp. tradičné rozprávky. Nemám veľmi rada vážne témy ani politiku a ilustrovať knižku ma bude baviť. Dúfam, že mi víde taká, ako si ju predstavujem. Nechcela som robiť žiadnu ťažkú globálnu kultúrnu tému, nevyhla by som sa zovšeobecneniu a takýchto klišé prác je už more. Mám len trocha obavu z tohoto semestra, zdá sa mi nejaký krátky. To všetkým :D
     Inak sa v škole asi celkom darí, hoci kresliť celú figúru mi moc nejde, ale aj na soche aj na kresbe sú všetci radi z mojich návrhov. Asi sú radi aj preto, že som ako jedna z mála vôbec niečo priniesla. Pracovnú morálku máme fakt na hovädo.
    A ostrihala som si vlasy. Mala som ich po lopatky, ale veľmi riedke a zničené (hoci nefarbím, nežehlím, nekulmujem, ne .... ). Teraz sú kúsok pod bradu, všetky rovnakej dĺžky a mám ich oveľa radšej. Trochu som sa obávala reakcie M, ale bol v pohode. Povedal, že vyzerám ako Lois Leinová zo starého Supermana (1993) a že na tom seriály fičal ako malý a Lois mal rád. Len ja mám svetlé vlasy. To strihanie samotné bolo celkom vtipné, 3x som prešla okolo kaderníctva a nakoniec som vymäkla, ušla domov a ostrihala sa sama takým Fridovským spôsobom :D Ale celkom rovno. Tak ako sa niektorý ľudia boja zubára, tak sa ja na smrť bojím kaderníčok.
     Neviem, z akého dôvodu, ale tento rok ma neuveriteľne vykoľajil posun času. Ešte teraz som z neho vykoľajená. Mýli ma to, že je dlho svetlo, stôl mám pri okne a hodiny za chrbtom, tak sa riadim podľa svetla. A to býva dlho, potom si myslím, že málo hodín a zrazu sa uvedomím o jednej v noci v domnení, že je okolo desiatej. A nemôžem veľmi spať, to tiež trvá. A ráno sa potom zobudiť. Aj to trvá.
    V sobotu (včera) bol v Trnave Trnavský rínek. Vyzeralo to, že ani nepôjdem, ale nakoniec som sa tam dostala. Prekvapilo ma, koľko zaujímavých ľudí tam bolo a neubránila som sa úvahám, kde bývajú pozaliezaní po zvyšok roka :D Dosť dobre som si pokecala s Karolom z Remini o všvu, on tiež chodil na vizuálnu, tak sa teraz budem vedieť trochu obracať a hlavne vedieť, čo a ako chodí. Karol je jeden z mála ľudí, ktorým v týchto veciach, ohľadom všvu a dizajnu celkovo, verím. Už viac krát som si všimla že sa snaží byť čo najobjektívnejší, pokiaľ mi na niečo hovorí názor, je tiež veľmi diplomatický a  hlavne nevynáša nijaké čierno-biele hodnotiace súdy nad nikým.
     A potom som stretla Zuz, v utorok s ňou idem na Vernisáž všvu k 65. výročiu, bude v SNG o 18.00 ak by sa niekto chystal ísť. Dosť sa tam teším, Ondrej ide tiež a hádam trochu obnovím svoje zakapaté kontakty s bývalými spolužiakmi.
    Vyzerá to, že tento týždeň predáme dom v Hrnčiarovciach. Mala by som byť rada, že tá ťahanica skončí, na druhej strane som na tom mieste prežila svoje detstvo a budem musieť nejak spracovať, že už to nebude ,, náš " dom. Tá predstava mi príde úplne surrealistická, akoby sme predávali kus zo mňa.
    Prihadzujem nejaké fotky zo seminárky, Christo a Jeanne-claude sú super. Aj umelci a asi aj ľudia. Hlavne budem rada, ak budem mať raz pri sebe človeka, ktorý bude mojím partnerom vo všetkom tak, ako si boli aj oni :)








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára