Ráno som aj skoro vstala prekvapivo a bolo slnečno. A vzduch voňal hlinou a ja som nemala na práci nič nejak extra podstatné a ani sa mi s ničím nechcelo začínať, lebo nebolo treba. To je pocit.
Poobede sme boli na rodinnom stretnutí. Mávame takéto veci raz sa čas, kedy sa zíde rodina z Nemecka aj Slovenks a avšetci posedíme. Z môjho pohľadu sú tie stretnutia dosť komické, lebo netuším, čo mi kto je a väčšinu z nich som videla 3x v živote a vôbec neviem, kto sú. Odhliadnuc od tohto zmätenia mávam tieto stretnutia rada. Našu vzdialenú rodinu tvorí veľa zaujímavých a vzdelaných ľudí, ktorých je radosť počúvať. Včera ma zaujalo chemické inžinierstvo a mladý muž, ktorý testuje stroje na teplotnú odolnosť a proti zemestraseniam. Tiež som zistila, že som vzdialená rodina s (božou) Martinou Slovákovou (vimeo TU). Vyštudovala Intermédia a multimédia na VŠVU a momentálne pracuje je Cukru !!! Tak som dnes celý deň obzerala a skúmala. Prídem si neuveriteľne malá, pri tak skvelých ľuďoch. Cesta dlhá, predlhá ma čaká ... ! Ale ľudia vravia, že mám víziu a viem čo chcem, že je to dôležité a vzácne na to aké som šteňa. Jedna vec ale je niečo chcieť a druhá dosiahnuť to. Okrem toho, moje predstavy môžu byť skreslené. Dnes som si písala zo Zuzkou, ktorá ma podporila. Presne tým druhom podpori, ktorú človek potrebuje. Skrátka racionálne argumentcia. Dikičko ! Ale to som odbočila.
Z tohto stretnutia som išla na Jarkinu oslavu. Hmmm, veľmi stručne by som sa to pokúsila opísať. Bolo tak stredne fajn, hoci ľudí som moc nepoznala, s M sme boli rozkotený na gauči väčšinu času a chvíľami sme sa bavili asi z 2 triezvymi normálnymi ľuďmi. Pod bavením si predstavte prekrikovanie sa (celý večer púšťali v džuboxe Migrovú - Swing a Užívam si to ), ale celkom sme sa bavili, bolo to tak akčné až do momentu, kedy sa takmer nestrhla bitka. Našťastie sa nestalo nič, len sa rozbilo pár pohárov, no aj to nič malo za následok slzy oslávenkyne a takmer hodinové doriešovanie konfliktu. Krupanci sa vraj vždy (skoro)pobijú. A ja som sa chytila s barmanom, lebo sa mi nepáčilo, že jeho zaujímali zasrané poháre a nie to, že tí dvaja spití psychopati sa tam kludne mohli zabiť. Bolo mi ľúto Jarky, že jej pokazili oslavu.
Bola som rada, keď už sme boli u M. Mali sme dlhý nočno-ranný rozhovor o ľudskoti, netýkavosti a o udalostiach, z ktorých sa mi vyvinul chorobný strach z opitých ľudí (nikdy neviete, čo urobia) a o tom, ako Bombiš doniesol najlepší darček - tlačenku. Ja som to brala, bol originálny!! S ním som sa bavila večer hodne, pracuje v čokoládovni a hovoril mi o celom postupe výroby čokoládových postavičiek.
Zvláštny to večer. Mrzela ma tá party, kvôli Jarke, hoci ju takmer nepoznám, ale vedela som sa dobre vžiť do jej kože. Našťastie sa nikomu nič nestalo, zanechalo to ale dosť ponurú náladu. Mám pocit, že každá ďalšia party ma utvrdzuje v tom, že svet je veľká pakáreň.
Ale ráno bolo fajn :) Ako dobre, že ho mám ♥
(tešte sa, asi budem teraz stále otravovať s Katarziou, tak sa ospravedlňujem, ak to bude liezť na nerv )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára