totálna melanchólia

    Ach, som unavená. A pravú ruku mám studenú ako ľad. Ľavú teplú. Príde vám to normálne? Včera večer som dorazila Zlodejku kníh. Na konči som mrnčala, priznávam sa. Je to pekná kniha, dobre sa číta a sú tam pekné myšlienky o ľudskosti a o vojne. Tie o vojne mi prišli obzvlášť desivé, vzhľadom na to, čo sa deje na Ukrajine a ako na situáciu reagujú média a ostatné štáty. USA poslala už takmer 20 stíhačiek do Poľska. Vraj pre istotu.  Zrazu to už nebol romantizujúci príbeh z knižky, mihol sa v ňom kúsok možnej budúcnosti.
    Dnes som mala voľno a naozaj veľmi som sa nudila. Od nudy som začala písať seminárku na vývojovú psychológiu. Mám tému emocionálneho vývinu staršieho školského veku - pubertiakov. Veľa sa tam skloňujú slová ako neistota a emancipácia od rodiny. Akosi si na nič také nespomínam. Spomínam si, že to bolo najkrajšie obdobie, čo sa priateľstiev týka. Všetci sme mali veľa času, mali sa radi, nikto nebol ešte vydatý a v spätnom pohľade mi všetko prišlo akési úprimnejšie. Dosť som si pri tom písaní zaspomínala (a cítila sa pritom staro) a nejak som nezaznamenala niektoré druhy pocitov, ktoré som podľa kníh mala cítiť, iné mi boli tak dôverne známe, až som sa zasmiala.
    Dnes som neišla von. M skladal počítač pre nejakú pani a trvalo mu dlhšie ako predpokladal. Tiež som dnes mala ísť do Hrnčiaroviec (to som sa dozvedela pred 2 a pol hodinou), ale nechcela som riskovať svoje prechladnuté vetché zdravie. Teda, až tak vetché nie je, ale nezvládlo by party do druhej-tretej v noci pod holým nebom. Svoje boľavé hrdlo si šanujem už pár dní na zajtra, máme ísť s M do divadla. Zabudla som, ako volá tá hra, ale potom vám o nej porozprávam. Mrzí ma, že som dnes nikam neišla. Viem si presne predstaviť M, ako ide domov skôr, lebo sa nudí, keď nemá s kým hovoriť.
    Ráno nám v záhrade na stoličke trónila mačka. Vyhrievala sa na slnku. Mala dlhú huňatú srsť a bola strakatá. A veľká. Chvíľu som ju pozorovala cez okno a potom vyšla von. Mačka ušla, ale veľmi sa neponáhľala.
    Prekvapilo ma, že pár ľudí mi napísalo k narodeninám, hoci som si na FB zrušila to zobrazovanie. Potešilo ma to a je jedno, že sa aj oneskorili. Osobne si tiež nepamätám presné dátumy. Len mesiace a to, či je to prvá alebo druhá polovica. Inak to bol jeden z najobyčajnejších dní.
     Mám 20. Podľa kníh o vývinovej psychológii som už ukončila obdobie adolescencie, som teda plnohodnotný dospelý človek. Asi to mám nejaké prehodené, lebo teraz prežívam pocity pubertálneho obdobia a pocity neistoty. Nechcem byť dospelá. Nechcem, aby sa odomňa teraz kadečo čakalo. Nechcem to plniť, byť zodpovedná, múdra, pokojná, svedomitá, "uprataná" ... Kam sa, doriti, vlastne uberám? Rozčarovanie-bláznivý smiech-sarkazmus-individualizmus-myšlienka, že nik nepozná moje skutočné limity, ani ja sama, tak prečo sa nepokúsiť o nemožné? Akoby o nič nešlo.
    Cez víkend budem (dúfam) robiť plagát na SWING PARTY - teším/bojím. Držte palce :)

Moja o rok mladšia spolužiačka zo ŠUPky, Barborka Demovičová,  stvorila tento projekt: 90's. Pozrite si :)