šira ťa rozveselí

    Deň 2 bol trošku šokujúci. Základom bolo to, že sme mali prvý krát v tomto semestri súčasné umenie, Romčo sa konečne vrátil po po zápale pľúc do školy, tak sme sa tešili. Skoro som zabudla, aké fajn sú jeho semináre a prednášky. Počas prestávky na mňa znenazdajky cez celú triedu zavolal, že či odchádzam. Akosi mi hneď došlo, že hovorí o všvu. Zostala som zaskočená a hneď som sa spýtala, odkiaľ to vie. Vykecla to Maťa, ona odchádza tiež, ale do Zlína. A jej to nezazlievam, ju mám rada, nedá sa na ňu hnevať. Takže cez tú pauzu som mala dlhý rozhovor s Romanom o tom, kam, na aký odbor, prečo a dosť dlho sme sa bavili aj o pokračovaní na Trnavskej a o dištančnom (či aké to je) štúdiu. Povedal mi ale, že keď budem chcieť a budem mať čas, môžem kludne chodiť na jeho prednášky aj keď budem mať prerušené. To som si vážila. Nevyzeral nahnevano, skôr tak mierne, že mi to aj celkom praje. Neviem ale, ako budú na túto správu reagovať ostatní profesori, pokiaľ im to povie. Ďalšou zaujímavou vecou bolo, keď sa rozhovor zvrtol na Baláža. A nejak som sa mu priznala s tou hádkou z minulého týždňa. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi povedal, že túto ... "manieristickú" kresbu si všimol u viacerých ľudí zo šupky. Okrem toho spomínal, že sa jej ťažko zbavuje a že majú radšej gymplákov, ktorý prídu nevykreslení a oni ich kresliť naučia. Tak potom neviem, čo presne chcú. Myslela som, že už mám vedieť kresliť. Teraz sa trochu obávam priniesť mu domáce kresby, aby sa naozaj nepotvrdilo to, že som už trochu zdegenerovaná. Možno aj trochu viac. Rozčuľuje ma to, myslela som si, že aká som len autentická.

Toto je susedova Šira a vôbec nesúvisí s článkom. Podľa mňa je super a je tu na rozveselenie. Vždy keď sa nudí a niekto z nás je vonku, príde, sadne si k plotu a pozerá, čo robíme. Akeď robíme s hadicou, šteká, behá a jaší sa.

    V stredu na kresbe sme museli robiť prírodným uhlom a aj to ták vyzeralo. Neišlo mi to a trochu ma to deptalo. Okrem toho som videla, ako ma ohovorila profesorka, ktorá u nás zastupovala, kým bol Gajdoš preč. Započula som slová ako ,, absenčka " a potom prudila s tým, že zle stojím za stojanom. Nestojím totiž tak, že mám stojan zarovno ku kreslenému objektu, ale ho mám natočený v pravom uhle. Vadilo jej, že musím otáčať hlavu. Naozaj neviem, čo je komu do toho, kým som schopná nakresliť aspoň priemernú bustu. A ešte mi to nikdy nikto nevytkol. Tá kresba ma deptá, raz je to kresliarsky štýl, potom zle otočený stojan ...
     Zvyšné dni som veľa behala, vybavovala mame veci ohľadom bakalárky, kreslila a robila psychotesty na psychológii umenia. Som zvedavá na to vyhodnotenie a trochu sa bojím, že budem sklamaná. A okrem toho som objavila v papiernictve sadu rydiel do lina na super cenu, tak si ich pôjdem kúpiť, už sa na ne teším :)
    V piatok sme boli s M v Hrnčiarovciach. Bol to prekvapivo normálny večer, skoro nikto sa neopil a ani raz ma nikto morálne nepohoršil, čo býva nezvyklé pri návšteve Hrnčiaroviec. Vlastne sme si celkom fajn pohovorili pri čaji a dokonca som sa rozprávala so Sandrou. Teraz ma mrzí, ako veľmi som ju zovšeobecnila a aký blbý pohľad som si na ňu urobila. Alebo to možno bolo len týmto jedným večerom. Ľudia sú tak strašne komplikovaný. Cestou domov (k M) ma potešil strom pod lampou. Bol rozkvitnutý a obzvlášť žiaril vďaka tomu "nasvieteniu". Vyzeral ako nevesta. A ráno bol ešte krajší. Ak by som nemohla byť človekom, chcela by som byť stromom. Takým čo kvitne. Bola by som úplnou čistotou a nehou. Teším sa, ako bude u M kvitnúť čerešňa pred ich domom. Len sa natiahnem z balkóna jeho izby a budem sa dotýkať kvetov. A ráno mi budú mávať na pozdrav vo vetre.
    Víkend bol pokojný, venovala som sa prokrastinácii, to sme tu už dlho nemali. Roman nám dal nakresliť 4x nos, oči, uši a ústa. A okrem toho prerábam autoportrét. Dnes mi chýba ešte jeden z autoportrét, lebo ten hotový sa mi nepáčil a 6 detailov tváre. Snáď sa zajtra nebudem lemračiť. Ale pozitívom je, že som dostala nápad na šperk. Budú to šperky z prírodného pieskovca. Hrala som sa totiž z rozbitým kameňom pri jazierku a zistila, že sa dá skvelo opracovať a brúsiť. Dúfam, že sa k tomu dokopem, lebo s mojou kreativitou to ide z kopca.

     A najradšej by som sa vyváľala v narcisoch!