Niežeby mne osobne vadila odlišnosť. Mám ju rada. Dá sa povedať, že odlišnosť je môj najlepší priateľ, niekedy aj nepriateľ, stále prítomná, každý si ju v nejakej miere nesieme. Niežeby som skutočne bola tak odlišná, to si nenamýšľam, skôr to obraciam k druhým. Mám rada ľudí, ktorí sú výnimoční. Je to dar, ktorý dostanete len a len pre seba, ale je zaňho daň. Daň, ktorú zaplatíte druhým. V dr. Housovi sa mi ale páčila replika: ,, Keď ste iná, zvyknete si na ľudskú sprostosť. " Ale to som odbočila. To, čo mi vadí sú predsudky a zovšeobecňovanie. Písala som o tom vo svojej práci o predsudkoch, že je to myšlienková lenivosť a neochota upustiť od skostnatených tvrdení.
Čím viac sa poznáme, tým sme si vzdialenejší. Tým viac si prídem ako zlá, plytká, promiskuidná, bezduchá, povrchná, škodoradostná, absurdná, necitlivá, neempatická, zahľadená ... mohla by som pár riadkov pokračovať, ale pri vyratúvaní týchto prídavných mien mi prichádzajú na myseľ aj udalosti. A prvá slza. Keď sa to takto sčíta, nie je to tak nevinné. Netvrdím, že nerobím chyby. Vadí mi ten pocit neprijatia, vo vzťahu ide predsa o to, aby sme druhého prijali aj s chybami. A ja nemám problém akceptovať chyby, mám v tom dlhú tradíciu, ktorá bola pre mňa až deštruktívna. A možno ešte bude. Netvrdím ani, že o chybách druhých im nepoviem. Ale informatívne, zvyčajne to ukončím vetou : ,, Ale to nemusí byť vždy na škodu. No čo, každí sme nejakí ... Aj tak ťa mám rada." a pridám pusu na líce. A ubudlo snáď zo mňa? Chcem naozaj tak moc? Vlastne som dnes rozmýšľala, prečo je vlastne so mnou. Skoro som sa ho na to aj opýtala, ale nemali by sme dosť času sa o tom baviť a nechcem takéto veci nechápať nedoriešené. Možno je to škoda, nebudúce už na to možno nebudem mať odvahu. Je zo seba vtipne, ako silne a nezávisle sa zvyknem (a ľúbim) tváriť a pritom tu potom anonymne vylievam svoje srdce.
Minule nám hovorili o mužskej a ženskej psychologii. Možno s tým tento výlev nejak súvisí.
Okrem iného som mala tento týždeň hádku s Balážom. Pre tých, čo nevedia, tak je to vedúci môjho odboru. Múdro mi poradil, aby som zmenila štýl kresby (štýl kresby, je skrátka niečo dané, je to, akoby vám chceli meniť farbu očí), na čo som oponovala. Nepáčila sa mu tá titernosť až hyperrealizmus. A mali sme robiť štúdiu, nikdy som nerobila inak, skrátka kreslím tak ... nikdy som s tým nemala problém, na ŠUPke išlo vždy skôr o anatómiu, než o štýl kresby, pokiaľ to bolo čisté. Cítila som sa ako idiot, nevedela som ani, čo mu mám povedať od rozčúlenia. Vrcholom všetkého bolo, keď mi povedal, že to, že mi na strednej dovolili takto kresliť je ,, prejav nevyzretosti pedagógov. " To by som bola zvedavá, ako by toto Meškovi povedal do očí. Rozčúlil ma tak, že som sa skoro rozplakala v ateliéru, ale tú radosť som mu spraviť nechcela. Okrem toho som si vyžrala hubovú polievku za všetkých, čo tam nechodia a počas korigovania kresby busty som bola úmyselne vynechaná 4x, hoci všetkých ostatných prešla. Ale zvládla som to dosť uspokojivo nakresliť na svoje pomery, takže za to som bola hrdá.
Priviedlo ma to až k úvahách, že aká vlastne som. Zase budem citovať Housa, ale bolo to prvé čo mi napadlo pri týchto úvahách, bol výrok: ,, Uvedomte si, že vaša hašterivosť nie je vaša povahová črta, ale vaša povaha. " Žeby? Rada polemizujem, ale desí ma to.
Okrem toho mám príšernú nádchu a za dnešok sa mi kompletne rozodral nos, 2 dni predtým som zase kašľala až tak, že ma boleli pľúca (a trochu som sa zľakla). Napadlo ma, že možno mi v nich rastie lekno ako Chlolé v Pene dní.
Tento týždeň nebol veľmi šťastný vo viacerých ohľadoch. Tešili ma ale narcisy pod oknom mojej izby, M (to len dnes vytáčal a nakopilo sa to), teplo, vyhrievanie sa na bálkone smerom do ulice, divý káčer v potoku, kúpený darček pre M, fialky, vyležané teplé periny, čerstvé rána, Zuz, psychológia a sociológia (na prednáške nám robila analýzy z našich kresieb stromov), vyklopený odliatok ... (to sú tie naj).
A nie, nie sú toto psie dni pre horko (mne nie je teplo), sú to dni pod psa. Od Mitanu. Týmto držím palce budúcotýždňovým maturantom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára