Poobede sme teda vyrazili smer Tesco, počas cesty mi Matej rozprával o tom, ako bola jeho mama u média. Veľmi týmto ľuďom neverím, ale jeho rozprávanie ma vydesilo, lebo tá žena vedela vraj dosť veľa o veciach, o ktorých nemala čo vedieť ... možno by mi mohla jedného dňa pomôcť, čo sa týka mojich rodičov. Tiež by mi mohla pomôcť s výber školy, to by som uvítala, lebo som tak stratená, že to ani pekné nie je. Možno raz, keď mi budú príliš vystávať peniaze:P
Ďalej sme mali na programe stretnutie veteránov v Trnave. Troma slovami - BOLO TO BOŽÍ!!!
Práve sme prichádzali, keď prichádzali aj autá a ja som bola v úúplnom vytržení, keby sa nekrotím, tak asi začnem pišťať a trepať rukami. Matej sa na mne bavil. Áut prišlo prekvapivo veľa, najstaršie bolo z roku 1917 a bolo by to celé úplne dokonalé, keby prišli všetci vodiči najstajlovaní ako zo svojej doby. Matejovi sa tiež páčilo, z čoho som bola rada, myslím, že pri bordovej Korvete pišťal a rozhadzoval rukami aj on.Vo svojom vnútri:D Pridám len jednu ochutnávkovú fotku, lebo ich je dosť a bude to na samostatný post.
Po tom, ako sme si obaja vybrali aspoň 3 autá, ktoré budeme vlastniť sme sa vybrali na stanicu a medzitým sme sa zastavili v Prome (park v TT pri hradbách, naši vedia), kde sme posedelo, dali debatu o vzťahoch a morálke, naše obľúbené a vydali sa ďalej, mali sme dosť veľa času.
Potom sme posedeli ešte na stanici, kde sme sa bavili na zadku jednej holky, lebo s ním smiešne krútila. Upozornila som na to ja:P Upozorňujem ho aj na zaujímavé prsia, vyznieva to divne, viem, ale každý si všíma niečo iné. Ja si všímam zuby a prsia. Tak už to je:D
Cesta bola ... zaujímavá. Trvala asi 25 minút, z toho 15 sa autobus točil po Cíferi. Okrem iného sme mali rozhovor o dedinských zábavách, nebudem to konkretizovať, ale ten rozhovor ma donútil k úvahe o tom, koľko ľudí je človek schopný pripustiť k sebe po chvíľkovom poznávaní a či majú ľudia tak silno vyvinuté zábrany ako ja, ale asi nie. Dosť ma bolel ten rozhovor, ale snažila som sa naňho v tej chvíli zabudnúť, vedela som ale, že tento "trň" sa zase ozve a aj ozval.
Party dom sa nachádzal kúsok od zástavky, bol nový a malý a jeho "majiteľ" sa volal Martin a prezývali ho Faky, čo je bezkonkurenčne asi jedna z najhnusnejších prezývok. Viac sa mi o ňom zistiť ani nepodarilo, lebo sa o mňa ani Mateja nejak extra nezaujímal, čo bolo zvláštne na to, že mal v dome úplne cudzích ľudí. Odhadujem len, že bol mladší ako ja, ale nie o veľa. Okrem toho som tam poznala len Filipa a Jarku, ďalej tam bol nejaký Boris a istá Veve s priateľom, ktorí ale odišli po našom príchode, čomu som sa neskôr dosť radovala, lebo ona vraj hrýzla večer predtým všetkých prítomných mužov. Napriek tomu, že tam mala priateľa. Neriešte, ja som tiež radšej neriešila.
Večer sa inak niesol v dobrej atmosfére, hrali sme sa jednu úžasnú hru Osadníci z Katanu, je to strategická hra a jej pravidlá je dosť zložité vysvetľovať, ale išlo tam o suroviny a stavbu miest, ale je to jedna z naj hier, čo som kedy hrala, hoci sa nám v nej tak úplne nedarilo, špeciálne potom lebo Filip s Jarkou nás v druhej hre odstrihli od políčok so žitom a ovcamia nemohli sme rozpínať, tak sme len stavali cesty. A bolo to vtipné aj preto, lebo niekto by pri tom demižóne vína čakal neviem akú party a my sme na zemi hrali spoločenskú hru a hádali sa o to, či postaviť radšej ďalšiu dedinu alebo 3 cesty:D Neskôr sa opekali marshmallov, ktoré som si NAJVIAC zamilovala. Odteraz si už nikdy nebudem opekať slaninu, ale 5 kíl marshalow:P Večer završilo pozeranie Star Wars 3 a potom sme išli spať. Teda .. ostatní, my s Matejom sme boli celú noc hore, lebo Matej lovil komáre a nervačil a keď si náhodou ľahol, tak jedine tak, že ma privalil, takže som vlastne v skutočnosti spala asi hodinu a to od 6.00 do 7.00, kedy sme vstávali. Ale aj tak to bol super večer.
Doma ma potom čakalo prekvapenie v podobe zateplovania, s tým, že kým som bola v podstate 1 deň preč, tak Vlado zateplil štvrtinu domu. WTF?!?:P
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára