Novoty

     Dlho som tu nebola. Prežívala som rušné obdobie, najmä z emotívneho hľadiska. Zhrniem to do 3. bodov:
    1. rozchod s Marekom - udial sa tak pred 2 týždňami a bola to jedna z najbolestnejších vecí, aká som kedy musela urobiť. Takže, čo tomu predchádzalo ... prechádzalo tomu jedno nočné kúpanie v bazéne u Filipa, na ktorom sa zúčastnil aj Matej, ktorý mi deň na to v podstate vyjavil svoje city, čím vlastne veľmi skomplikoval moju situáciu, keďže som chcela podržať Mareka a zároveň som dúfala, že Matej by ma nikdy nechcel. Lenže opak bol pravdou a to bola posledná kvapka ... Myslím, že Marek celú dobu tušil, koľká bije. Skoro dve hodiny som srdcervúco nariekala, kým to zo mňa vypadlo. Nechcem na to ani spomínať, bolo to akoby mi zaživa vytrhávali srdce, lebo nech bolo čo bolo, Marek nie je zlý človek a stále som ho mala rada a záležalo mi na ňom tak, že som mu nebola schopná takto veľmi ublížiť, vlastne som mala pocit, že v ten večer asi zomriem od plaču, výčitiek, pocitov viny a náhlej samoty. Zrazu som nemala komu písať na dobrú noc a ten pocit, že každý deň na mňa niekto 3 a pol roka v dobrom myslel ... a teraz to bolo všetko preč. Duša ma bolela takmer fyzicky. A celé to ešte zhoršoval pocit, že Matej nemyslel svoje slová tak vážne, ako som si ich vysvetlila, ale to som ešte netušila, čo sa odohrá v nasledujúce dni ...
    2.vzťah s Matejom - 2. deň po rozchode som išla aj s Matejom a Filipom do Hrnčiaroviec, kde bola akože "party". No a tu Matej zabodoval. Nestalo sa nič nejak prevratné, hoci to, že som mu dovolila, aby ma hladil v jeho posteli je aj tak dosť, ale nebudem predbiehať. Ako vždy sme skončili sami dvaja pri intelektuálnom rozhovore s tým, že sme ležali na kurtoch, kde bola zima, takže mi vlastne ponúkol svoje rameno, že na zohriatie. ...  a viete, kedy sa do mňa zaľúbil? Presne vtedy na tom byte, vtedy keď ja doňho. A odvtedy sme sa trápili jeden pre druhého. Uzavreli sme to tým, že sme sme na seba čakali až až .... a to bola pravda. Konečne po dlhom čase som si mohla priznať, čo sa vlastne deje a nemusela to dusiť vo vnútri a hanbiť sa za svoje city. Kto zažil, vie že to najoslobodzujúcejší pocit na svete.
    Asi si možno poviete, že je to skoro, bola som sama necelé 2 dni. Tiež mi z toho nie je bohvieako, ale toto bola jedna z tých situácii, pri ktorých som sa bála, že už sa nezopakujú. Okrem toho, kvôli nemu som sa rozchádzala. Okrem týchto čudných, dosť znepokojivých pocitov mi je s ním naozaj fajn, nemôžem sa sťažovať, hoci sme asi vo fáze spoznávania sa aj po povahovej stránke. Niekedy až rozmýšľam, či som vôbec niečo takéto mohla urobiť .... Čo sa týka Mareka, mám strašný pocit viny. Cítim, že kým to nedorieším s ním a nebudem vedieť, že je v poriadku, tak tú kapitolu neuzavriem. Takže som mu dnes napísala. Sľúbila som mu totiž, že sa mu s priebehu mesiaca ozvem, odkladala som to už pár dní ... na opázku, ako sa má mi napísal, že ,, ide to " a na ďalšiu správu nereagoval. Chápem, že je naštvaný, možno mu skúsim napísať o ... neviem aký čas, momentálne som urobila z môjho pohľadu všetko.
    3. mám prácu reklamného grafika a dizajnéra. Ono to ale v skutočnosti nie je také lukratívne, ako to znie. Som tam externe a je to tam trošku čudné, mám z toho dosť zmiešané pocity občas ... vlastne som to vzala len preto, že nič iné nebolo a toto môžem robiť aj cez školu.

   Viem, dosť sa toho udialo, niekto by si bol povedal, že sú to super veci a oni naozaj sú, lenže sa udiali prirýchlo a tých emócii bolo veľa. Naozaj. A ja toho nedokážem cítiť toľko naraz. Tuná som to nahustila a niečo vypustila, je to racionálne, ale v skutočnosti sa moje vnútro otriasalo v základoch.



                                         ,,  Bolesť je nevyhnutná, trpenie dobrovoľné. "