Tváre

    Dnes som fakt unavená, toto bol relatívne rušný deň. Bola som (aj som a budem) sama doma, takže som sa nemusela s nikým doťahovať a škriepiť, čo som s radosťou prijala. Poslednou dobou mi to s mamou moc nejde, možno je to aj mojím prístupom, potom sa k tomu aj tak stavia ... mala by som to zmeniť. Chvíľu to bolo ok (asi 3-4 dni). Doobeda som bola na Trnavskom rínku, kde som bola podpísať s Karolom zmluvu na zápisníky, strašne som sa na ne tešila, okrem toho je to moja prvá ozajstná práca na zmluvu v roli ilustrátora-grafika, dúfam len, že nie aj posledná. Čo sa týka samotného rínku, bol super, možno trochu zle situovaný na úzku ulicu, ale inak fajn. Najviac ma asi zaujali steampunkové brošne od Zzuzzi a jeden pán, čo predával véééľmi staré knihy. Pod tým pojmom si prestavte kožennú väzbu, úplne zažltnuté stránky, latinčinu a gotickú bastardu. Mali niekoľko sto rokov a ja som ich držala v ruke. Bolo to super, teda ... aspoň ja som to dosť prežívala. Okrem toho som tam stretla Zuzku, moju výbornú spolužiačku zo základnej, občas si napíšeme na FB, ale posledný mesiac sme si písali dosť intenzívne a bola som strašne rada, keď som ju videla. takže cestou domov v autobuse som sa maximálne usmievala z toho stretnutia aj zo zápisníkov. Marek bol so mnou tiež, ale myslím, že ho to veľmi nebavilo. Vlastne som ani veľmi nechcela, aby išiel, ale potom by sa cítil odstrčený ... 

   Doma som potom rozkreslovala paletovú posteľ, stojan na šaty a ten podsvietený stôl, ktorý plánujem a bude to ozaj fuška. Ale ... na dnešnej prechádzke po Krupej som objavila firmu, ktorá robí atypický nábytok, takže prvá moja cesta v utorok bude k nim, dúfam, že mi poradia, prípadne pomôžu, predstavovala som si to príliš jednoducho. V pondelok idem totiž do BA, v Primaciálnom paláci bude miniparty s odceňovaním pre talentovaných mladých, ktorú usporiadava primátor mesta BA a ja som bola tiež vybraná a pozvaná. A tvári sa to dosť oficiálne, tak som zvedavá. Idem aj s Ľubou, asi to bude trochu zvláštne, keď si už tykáme. Najprv som sa tam tešila, ale teraz sa mi tam už moc nechce. 

    Čo sa týka tej vtedajšej opekačky a 13tky, dopadli celkom obstojne. Opekačka bola vážne fajn, dala som si záväzok, že sa nebudem o Mateja opierať, ani keby čo bolo a tak sa aj stolo, bola som na seba hrdá, hoci sme opäť skončili sami dvaja pri ohni pri filozofickom rozhovore, ktorý mal miestami veľmi čudný zmysel. Resp. mi povedal, že to, o čom sa nechcem baviť o mne hovorí viac, akoby som povedala čokoľvek. Grrrrrrrrr ...  Akurát som predtým trochu chytila s Marekom, lebo strašne žiarli. Nedivím sa, asi mu začína dochádzať, čo sa vlastne deje. Pivná 13tka bola pre mňa hororom miernym, lebo ísť po party o pár hodín na ďalšiu party celodennú je fakt šialenstvo. Okrem toho, mi všetci nútili pivo, ktoré som ani omylom nechcela, takže som bola nasratá a potom na srali aj chalani (vrátane Mareka), lebo boli opití, ale to sa už neráta. Hoci, Paťo bol fakt sprostí na malé rómske deti, to ma fakt nasralo a bola som z toho fakt moc smutná a hanbila som sa zaňho strašne. Ozaj je dosť starý na to, aby sa kontroloval, okrem toho mi toto "rasové prešťávanie sa" začalo dosť vadiť. Všetci sú tak úžasne fajnový, akoby sme neboli aj tak nakoniec všetci rovnaký ....  A myslím, že neznášam pivo!!

   S Matejom sme si začali "intenzívne" písať. Najprv to bolo ok, možno ma trochu mrzelo, že celý týždeň chodili všetci spolu von a na mňa srali. No dobre ... nebolo to trochu. Bola som z toho v dosť hlbokej depresii, je zlé, keď nemáte priateľov. Strašne ma to ubíja, myslím na to skoro nepretržite už takmer týždeň. A pri mojej prvotnek plachosti a podivnosti naozej nie som dobrá v hľadaní si priateľov. A čo sa jeho týka, mám pocit, že ten idealizmus mi z neho opadáva, možno je taký, ako všetci, možno len záleží na tom, s kým práve je, možno som aj ja iba na hranie. Musím si naňho dať pozor a sledovať, čo robí. Na druhej strane, každý máme tak trochu 2 tváre ...