Ale zas je okolo mňa aj veľa ľudí, čo ma odvádzajú od tohoto stresu. Pomáhajú dlhočízne telefonáty so Sisou, kde riešime rôzne zásadné otázky týkajuce sa muffinov, pádov pod vlak, vysoký opätkov, malárie, vydier a podobných vecí, ktoré nezainteresovaný asi veľa nehovoria.
S mužom je to tiež fajn teraz. Viem, som smiešna, v jednu chvíľu mi proste ide hore krkom a zmáhajú ma všetci diably, ale potom si naraz uvedomím, ako je vlastne fajn, že veci ktoré mi vadia viem potlačiť a že som rada že ho mám. Že ležím vedľa neho, že ma objíme zo spánku ...
A iní, s ktorými trávim úžasne veľa času a vlastne s nimi nie som. Tí, čo počúvajú (čítajú) moje výlevy a bavia sa so mnou o každom jedle mňa. Nemusím narcisticky myslieť na seba, ale premýšľam nad nimi. Niekto by si povedal, že je to čudné, ale ja som rada. Poslednou dobou toho bolo veľa zle, takže je fajn myslieť konečne na niečo iné. Takže nie, nie je blbé, keď píšeš o sebe. (:DDDD)
Zabudla som sa pochváliť knihou od Austina Kleona Kraď jako umělec. Odporúčam ju každému, je to asi jedna z vecí, ktoré mi najviac otvorili oči a pomohli v tvorbe. Je to niečo ako manifest. Páči sa mi ako je napísaná, je vidieť, že autor chce čitateľovi pomôcť a ukázať veci také, aké sú v skutočnosti. A nie je len pre umelcov.
A som oficiálne zamilovaná do Mechanického pomaranča, ktorý som už predtým spomínala. A Sisa navyše prišla s úplne dokonalou správou, že má doma knižku, takže sa teraz nemôžem dočkať, kedy mi ju požičia.
Teraz sa cítim taká kultúrne "najedená", špeciálne po Austinovi a po Mechanickom pomaranči. A v hlave mám: ,, I'm singing in the rain, just singing in the rain, what a glorious feelin', I'm happy again, I'm laughing at clouds ... "
,, Dobrý umelec chápe, že nič na svete sa neobjaví z čista jasna. Všetka tvorivá práca vychádza z toho, čo tu už je. Nič nie je úplne pôvodné." Austin Kleon, Steal like an artist
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára