Tento týždeň bol opäť z tých drsnejších, preto som sa odmlčala. Okrem iného vo mne zápasia všelijaké zvieratká v podobe najrôznejších emócii. Keď niektoré z nich vyhrá, tak je to len chvíľková výhra, lebo hneď naňho skočí iné zvieratko, ktoré ho premôže a mne je úplne opačne ako pred hodinou.
Tento týždeň sa niesol v znamení asi miliardy testov a miliardy vecí na odbor, takže som nejak nevedela čo skôr. Respektíve sa moja myseľ búrila proti tým množstvám informácii, takže som to riešila rôznymi únikmi od FB až po kresbu, čo čiastočne zahnalo zlé myšlienky. Okrem iného po prázdninách maturujem
a mám pocit, že ľudia na to nejak neberú ohľad, ale nás zároveň na smrť strašia. Snažím sa na to kašlať, ale ,, som už celá vykašľaná ako na všetko kašlem" (Pekníková veža), takže tento prázdninový týždeň s povenujem nemčine a maturite z predošlých rokov, ale nie moc. Len tak, aby sa nepovedalo. Beztak si budem v stredu poobede búchať hlavu o stenu a škrečať, že som sa mala lepšie pripraviť, takže čo na tom. Maturita mi teda aspoň usmerňuje myšlienky, som menej roztržitá a nestaviam vzdušné zámky založené na nereálne.
Za zmienku inak stojí piatok (včera), kedy bol najlepší deň za posledných pár mesiacov, keď sme žrali klobásu a rožky, polemizovali o bahniatkach, fotili sa a bolo nám dobre. Cesta vlakom domov tiež stála za to, lebo sme so Sis stáli v chodbičke pri záchodoch, keď sa počas cesty otvorili dvere a začali nám tam lietať papiere a taký väčší kus vraždiaceho plastu, ktorý bol ako v nezvratného osudu:D
A dnes bolo tiež fajn, pretože svietilo slnko. Dnes som mala takú tú nepokaziteľnú náladu, čo bolo fajn. Dnes som sa dozvedela, že jedna z mojich kamarátok čaká bábo, čo ma prekvapilo a potešilo. Ona bola tak úžasne pokojná. Teda aspoň sa tak javila. Strašne by a zaujímalo, kde berú niektorí ľudia takí vnútorný pokoj. Chcela by som od nich recept., lebo tento môj vnútorný neurotizmus ma privedie do hrobu.D
A s mužom mojim bolo tiež dobre, konečne po dlhom čase sa s ním dalo normálne hovoriť, za čo som vďačná asi len správnemu postaveniu hviezd. Uvidíme beztak ma chvíľami ignoroval a dnes ozaj nebol jediný. Je len málo tých, ktorých reakcie mi nie sú "u riti", preto ma dnes večer serie ignorácia. Akoby som nebola nič, akoby sme spolu nič neprežili, akoby sme sa ani nepoznali ... Hádam majú len blbý deň. Niektoré vzťahy sú proste len jemné a krehké, lebo sú krátke, iným treba trochu pooprašovať a spevniť základy a iné treba pripomenúť, lebo ľudí ako sme my nie je veľa ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára