Zaulitená

   Posledné dni zase pekelné. Viete ako, vysvedčenie a tak ... Tento krát sa s ním chváliť nebudem, lebo napiču. Teda ... až tak nie, ale na moje pomery aj dosť. Okrem iného mi opuchla pravá ruka. Opäť. Išla som s ňou doktorke a zmeškala kvôli tomu rošampo s Meškom, ale k tomu sa ešte vrátim. Ten doktor bol vtipný.
    Prerel si môj ukazovák pravej ruky, ktorý je maximálne opuchnutý a bolí a opuchnutý kĺb na prostredníku, ktorý bolí tiež (inak, len aby ste mali predstavu, ten kĺb je opuchnutý asi tak, že to vyzerá, že mám vykĺbený prst, fotiť vám to nebudem, lebo je to trochu nechutné) a povedal:
   ,, Hmm ... no ...mali by ste si dať chvíľu pauzu s písaním. "
   ,, Čoo?? Ale ja chodím na umeleckú, kreslím každý deň, nemôžem si len tak prestať. A okrem toho ma to bolí, preboha !!! " , uznávam, trochu hysterické. ,, Nemôžete mi na to niečo dať?? "
   ,, Nie. "
   ,, Ale ja neohnem prst !!!! "
   ,, Nuž ... "
    Chápete? Týpek mi povie ,, nuž, skap ". Díky moc. Takto nasraná som išla aspoň s Marekom na kebab. Išiel s nami aj Cufo, ale nebavila som sa ním, lebo som bola zdutá na celý svet :P
   Okrem iného: ulitím sa. Dobré slovo, nie? Dnes som ho vymyslela. Vystihuje to môj momentálny stav. Všimla som si, že sa odťahujem od ostatných. Možno je to tým, že idú zapiť to prijatie na VŠVU, že si hľadajú nájom, keď budú na VŠVU, že sa bavia o tom, koľko mali bodov a všetko .... a ja im to nezazlievam, ja by som sa tiež tešila. A mám radosť z ostatných, len mi je zle zo seba. Je ľúto, že ja už s nimi nebudem. Predsa to boli silné 4 roky. Akoby oni už hľadeli do budúcnosti s istotou a ja ešte stále neviem, čo prinesie. Mehh ... ja viem, že s tým stále fňukám, len až teraz mi to neprijatie začína dochádzať ... Dochádza mi jeho hrôzostrašnosť:P  A ja si budem musieť kysnúť v Trnave. Teda dúfam.
    Aspoň Marek je so mnou viac ako inokedy, myslím, že je asi jediný balzam ma moju zbesnenú dušu ...

A pre Sisu na inšpiráciu:)