Jozef Dóka ml.

   Takže ... dnes je deň, keď sa trochu nudím, čo znamená, že si dáme po dlhom čase vzdelávací príspevok. Bude o Jozefovi Dókovi, mužovi pomerne neznámom, ale pre plagát dôležitom. Ja osobne som spoznala jeho tvorbu až na Trienále plagátu (momentálne ešte trvá, takže tam bežte!!) a veľmi ľutujem, že som ho neregistrovala už skôr.   Niečo málo o ňom (pre internet je skoro neznámy, toto je info z brožúry a z príhovoru jeho kamaráta): Narodil sa 12. september 1948 v Seredi a zomrel 14. november 2011 v Trnave. V detstve ochorel na obrnu, v dôsledku čoho bol celoživotne ťažko postihnutý. V rokoch 1956 – 65 absolvoval ZŠ pre telesne postihnutých v Bratislave. Po maturite na Strednej všeobecnej škole študoval na VŠVU v Bratislave u profesora Jozefa Chovanca. V roku 1979 sa uviedol na generačnej výstave Plagát a grafický dizajn v Galérií mladých v BA ako výrazný plagátový tvorca.    V roku 1980 sa zúčastnil Medzinárodného bienále plagátu vo Varšave, kde získal čestné uznanie. Vystavoval na Bienále úžitkovej grafiky v Brne, kde bol dva krát ocenený, Medzinárodnom bienále plagátu v Lahti (Fínsko), Medzinárodnej výstave plagátu vo Fort Colins, Trienále plagátu v Toyame (Japonsko). Kolekciu plagátov mal tiež na putovnej výstave Contemporary Czechoslovak posters, ktorá putovala po mnohých amerických mestách.    Jeho výbery boli vystavované domácimi (Trnava, Bratislava, Jaslovské Bohunice ...) i zahraničnými ( Fort Collins, Karlsruh, Krakov, Budapesšti, Viedni ...) kurátormi.   V roku 1976 vytvoril značku pre Galériu Jána Koniarka, odvtedy s ňou spolupracoval a bol menovaný do jej galerijnej rady.    Zvíťazil aj v súťažiach na logo Slovenskej pošty (1993), Slovenskej komory architektov (1993) a Slovenskej filharmónie (1995).   V roku 1982 Predložil vedeniu Galérie Jána Koniarka vypracovaný štatút periodicky opakujúcej sa medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátovej tvorby. Súdruhovia však nápad mierne pozmenili – na prehliadku politického plagátu socialistických krajín, s čím Dóka nesúhlasil a v aktivite nepokračoval.    V roku 1990 sa však spolu s  Dušanom Junekom k tejto myšlienke vrátil a inicioval Trienále plagátu Trnava, kde sa stal predsedom organizačného komitétu TPT a bol aj členom jeho medzinárodnej poroty.    Vytvoril značku TPT a vizuál jeho prvého ročníka.

    V roku 1997 predložil v spolupráci so Zuzanou Nádaskou pre denník SME architektonickú ideu Nová Trnavská veže zo skla – futuristická vízia 2001.     Nová veža mala uzatvárať Trojičné námestie s priamou väzbou na hlavnú kompozičnú os mesta a to Bernolákovu bránu - Dóm sv. Mikuláša a na pešiu zónu. Súčasťou zámeru je dostať umenie a plagát do všetkých priestorov navrhovaného polyfunkčného objektu . Použitý materiál sklo umožňuje že „ život galérie a celého tohto bohato výtvarného artefaktu by bol viditeľný nielen vo dne, ale aj pri nasvietení vo večerných hodinách". Ideu stavby bolo vytvoriť trvalý a dôstojný stánok pre medzinárodné výstavy Trienále plagátu Trnava. Zomrel po ťažkej operácií, po ktorej odmietol chemoterapiu.    V jeho tvorbe prevláda línia pričom je vždy čierna a sprevádzané inou žiarivou farbou, najčastejšie červenou. Veľká väčšina Dókových vecí je ručne maľovaná (tuš) v malých rozmeroch (12 x 7 cm) a potom viacnásobnými skenmi zväčšovaná na výsledný rozmery. V neskoršom období sa venoval aj čisto počítačovým plagátom, oveľa väčšiu časť slojej tvorby ale zasvätil ručnému plagátu.    V jeho práci si môžeme všimnúť výrazný záujem o typografiu, akési vytváranie vlastných, osobitých fontov.    Najväčšia časť jeho tvorby je zameraná na divadelný plagát a to najmä na Moliérove predstavenia.Inak .. tie obrázky si vážte. Keď zadáte jeho meno do Googlu, tak vám nájde 4 plagáty. Pracne som ich ako trapka fotila z brožúry a upravovala. Na Trienále sa mala krstiť aj jeho biografia, len vraj neboli peniaze. Ale keď ju vydajú, tak sa k nej aj prestrielam ...



















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára