Takže ... dnes je deň, keď sa trochu nudím, čo znamená, že si dáme po dlhom čase vzdelávací príspevok. Bude o Jozefovi Dókovi, mužovi pomerne neznámom, ale pre plagát dôležitom. Ja osobne som spoznala jeho tvorbu až na Trienále plagátu (momentálne ešte trvá, takže tam bežte!!) a veľmi ľutujem, že som ho neregistrovala už skôr. Niečo málo o ňom (pre internet je skoro neznámy, toto je info z brožúry a z príhovoru jeho kamaráta): Narodil sa 12.
september 1948 v Seredi a zomrel 14. november 2011 v Trnave. V detstve ochorel na
obrnu, v dôsledku čoho bol celoživotne ťažko postihnutý. V rokoch 1956 – 65
absolvoval ZŠ pre telesne postihnutých v Bratislave. Po maturite na Strednej všeobecnej
škole študoval na VŠVU v Bratislave u profesora Jozefa Chovanca. V roku 1979 sa uviedol na generačnej výstave Plagát a grafický
dizajn v Galérií mladých v BA ako výrazný plagátový tvorca. V roku 1980 sa
zúčastnil Medzinárodného bienále plagátu vo Varšave, kde získal čestné uznanie.
Vystavoval na Bienále úžitkovej grafiky v Brne, kde bol dva krát ocenený,
Medzinárodnom bienále plagátu v Lahti (Fínsko), Medzinárodnej výstave plagátu
vo Fort Colins, Trienále plagátu v Toyame (Japonsko).
Kolekciu plagátov mal tiež na putovnej výstave Contemporary Czechoslovak posters, ktorá putovala po
mnohých amerických mestách. Jeho výbery boli
vystavované domácimi (Trnava, Bratislava, Jaslovské Bohunice ...) i
zahraničnými ( Fort Collins, Karlsruh, Krakov, Budapesšti, Viedni ...)
kurátormi. V roku 1976 vytvoril značku pre Galériu Jána Koniarka, odvtedy s ňou
spolupracoval a bol menovaný do jej galerijnej rady. Zvíťazil aj v súťažiach na logo Slovenskej
pošty (1993), Slovenskej komory architektov (1993) a Slovenskej filharmónie
(1995). V roku 1982
Predložil vedeniu Galérie Jána Koniarka vypracovaný štatút
periodicky opakujúcej sa medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátovej tvorby.
Súdruhovia však nápad mierne pozmenili – na prehliadku politického plagátu
socialistických krajín, s čím Dóka nesúhlasil a v
aktivite nepokračoval. V roku 1990 sa však spolu s Dušanom Junekom k tejto myšlienke
vrátil a inicioval Trienále plagátu Trnava, kde sa stal predsedom organizačného
komitétu TPT a bol aj členom jeho medzinárodnej poroty. Vytvoril značku TPT a vizuál jeho prvého
ročníka.
V roku 1997 predložil v spolupráci so Zuzanou Nádaskou pre denník SME
architektonickú ideu Nová Trnavská veže zo skla – futuristická vízia 2001. Nová veža mala uzatvárať
Trojičné námestie s priamou
väzbou na hlavnú kompozičnú os mesta a to
Bernolákovu bránu - Dóm sv. Mikuláša a
na pešiu zónu. Súčasťou zámeru je dostať umenie a plagát do všetkých
priestorov navrhovaného polyfunkčného objektu . Použitý materiál sklo umožňuje
že „ život galérie a celého tohto bohato výtvarného
artefaktu by bol viditeľný nielen vo dne, ale aj pri nasvietení vo večerných
hodinách". Ideu stavby bolo vytvoriť trvalý a dôstojný
stánok pre medzinárodné výstavy Trienále plagátu Trnava. Zomrel po ťažkej operácií, po ktorej odmietol chemoterapiu. V jeho tvorbe prevláda línia pričom je vždy čierna a sprevádzané inou
žiarivou farbou, najčastejšie červenou. Veľká väčšina Dókových vecí je ručne
maľovaná (tuš) v malých rozmeroch (12 x 7 cm) a potom viacnásobnými skenmi zväčšovaná na
výsledný rozmery. V neskoršom období
sa venoval aj čisto počítačovým plagátom, oveľa väčšiu časť slojej tvorby ale zasvätil
ručnému plagátu. V jeho práci si môžeme všimnúť výrazný
záujem o typografiu, akési
vytváranie vlastných, osobitých fontov. Najväčšia časť jeho tvorby
je zameraná na divadelný plagát a to najmä na Moliérove predstavenia.Inak .. tie obrázky si vážte. Keď zadáte jeho meno do Googlu, tak vám nájde 4 plagáty. Pracne som ich ako trapka fotila z brožúry a upravovala. Na Trienále sa mala krstiť aj jeho biografia, len vraj neboli peniaze. Ale keď ju vydajú, tak sa k nej aj prestrielam ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára