Ahojte, zvieratká! So presťahovaná a nejde mi doma net, takže to bude asi mesiac dosť chabé s mojimi príspevkami. No, ale kým som v škole, čo bude asi tak 3 dni, budemprispievať. Potom asi v januári podám trojtýždňový vianočný report v troch príspevkoch, som sa práve rozhodla.
Takže, ku Krupej. No ... bývanie je fajn, hoci je ešte stále všade bordel a ja som odložila moju paletovú postel, šatník a všetky vecičky na neurčito, teda ... na neurčito. Keď príde Sis v lete k nám, tak izba už bude hotová. Čo sa týka Krupej ako obce: objavila som už 3 krčmy, troje potraviny, Adimed, liehovar, kostol, soc. zariadenie zariadenie pre ženy, obecný úrad, lekáreň a samozrejme kaštiel. Inak, pri prechádzke som zistila, že som vtedy, pred troma rokmi nebola v Hornem Krupej, ako som si myslela, ale tu. Sranda! Ale späť ku kaštieľu. No ... je úúplne dokonalý! Má záhrady, kde sú niečo ako rybníčky smostami a je tam obrovský strom, s takým hrubým kmeňom, že ho ani zďaleka neobčiahnem. Teším sa na jar a na leto, ako tam budem chodievať. Bude to super. Keď som sa ale vrátila domov, cítila som sa tak sama ako ešte nikdy predtým. Nikoho tu nepoznám, s nikým nejdem von ... a nikto nejde von so mnou. A pri mojej plachosti budem chodiť von sama ešte veľmi dlho. Ach.
A ani s Marekom tak často nie som. Vlastne len včera, na chvíľku. Bojím sa, aby toto nebol začiatok konca nášho vzťahu. Momentálne sa ho strašne držím, som ako pijavica, lebo on je to jediné známe, tak dôverne a upokojujúco známe v tejto pustatine vzťahov. Tak strašne sa bojím ... nikdy som sa tak panicky nebála samoty ako teraz.
V škole to tiež nie je bohviečo, lebo sa všetci máme tragicky z mužov: z otcov, bývalých mužov a budúcich bývalých mužov a vynikajúco to na seba prenášame. Fakt krásne. Inak, minulý utorok sme mali kapustnicu a zakotvili sme s Meškom, takže bolo super. Aspoň niečo. Ale zo Sisou sme zas mali nostalgiu, že budúci rok už spolu asi skôr nebudeme ako budeme a že si budeme strašne chýbať, ty kokos, vôbec si to neviem ani predstaviť teraz, že by som nemala by s babami na odbore, že už sa spolu nebudeme baviť o mužoch, jesť spolu, ohovárať grafikov ...
Okrem iného som sa dozvedela, že mňa a moje návrhy na kérky pozná už dosť ľudí a že Braňo vo mne začína vidieť konkurenciu. Super, ty kokos! Ja som si celý čas myslela, že je kámo, že sme proste partneri a nie, že on sa desí za mojím chrbtom. Mala som zas veľmi romantickú predstavu o svete, že uňho raz budem pracovať a že on bude na mňa hrdý. Nie, on sa ma asi pokúsi dať dole. Krása fakt! Čakala som, kedy sa vyfarbí, aj s tou jeho úžasnou milosťou a teraz to tu mám. Sranda, hovorí sa, že keď je človek až príliš dobrý, tak zostane sám. Lenže ja som neni príliš dobrá, preboha. Som šedivý priemer a ešte aj s chybami! Marek povedal, že by ma to malo tešiť, že sa ma bojí, ale ja si prídem ako oklamaná. Ja predsa nechcem byť jeho sok! Môjbože a to keď si predstavím, že som odtiaľ odchádzala s tým, že som asi neschopná ... a ono to bolo pritom úplne inak. No, fajn, mám zbortenú ďalšiu z mojich utópických ilúzií o svete.
Takže, ku Krupej. No ... bývanie je fajn, hoci je ešte stále všade bordel a ja som odložila moju paletovú postel, šatník a všetky vecičky na neurčito, teda ... na neurčito. Keď príde Sis v lete k nám, tak izba už bude hotová. Čo sa týka Krupej ako obce: objavila som už 3 krčmy, troje potraviny, Adimed, liehovar, kostol, soc. zariadenie zariadenie pre ženy, obecný úrad, lekáreň a samozrejme kaštiel. Inak, pri prechádzke som zistila, že som vtedy, pred troma rokmi nebola v Hornem Krupej, ako som si myslela, ale tu. Sranda! Ale späť ku kaštieľu. No ... je úúplne dokonalý! Má záhrady, kde sú niečo ako rybníčky smostami a je tam obrovský strom, s takým hrubým kmeňom, že ho ani zďaleka neobčiahnem. Teším sa na jar a na leto, ako tam budem chodievať. Bude to super. Keď som sa ale vrátila domov, cítila som sa tak sama ako ešte nikdy predtým. Nikoho tu nepoznám, s nikým nejdem von ... a nikto nejde von so mnou. A pri mojej plachosti budem chodiť von sama ešte veľmi dlho. Ach.
A ani s Marekom tak často nie som. Vlastne len včera, na chvíľku. Bojím sa, aby toto nebol začiatok konca nášho vzťahu. Momentálne sa ho strašne držím, som ako pijavica, lebo on je to jediné známe, tak dôverne a upokojujúco známe v tejto pustatine vzťahov. Tak strašne sa bojím ... nikdy som sa tak panicky nebála samoty ako teraz.
V škole to tiež nie je bohviečo, lebo sa všetci máme tragicky z mužov: z otcov, bývalých mužov a budúcich bývalých mužov a vynikajúco to na seba prenášame. Fakt krásne. Inak, minulý utorok sme mali kapustnicu a zakotvili sme s Meškom, takže bolo super. Aspoň niečo. Ale zo Sisou sme zas mali nostalgiu, že budúci rok už spolu asi skôr nebudeme ako budeme a že si budeme strašne chýbať, ty kokos, vôbec si to neviem ani predstaviť teraz, že by som nemala by s babami na odbore, že už sa spolu nebudeme baviť o mužoch, jesť spolu, ohovárať grafikov ...
Okrem iného som sa dozvedela, že mňa a moje návrhy na kérky pozná už dosť ľudí a že Braňo vo mne začína vidieť konkurenciu. Super, ty kokos! Ja som si celý čas myslela, že je kámo, že sme proste partneri a nie, že on sa desí za mojím chrbtom. Mala som zas veľmi romantickú predstavu o svete, že uňho raz budem pracovať a že on bude na mňa hrdý. Nie, on sa ma asi pokúsi dať dole. Krása fakt! Čakala som, kedy sa vyfarbí, aj s tou jeho úžasnou milosťou a teraz to tu mám. Sranda, hovorí sa, že keď je človek až príliš dobrý, tak zostane sám. Lenže ja som neni príliš dobrá, preboha. Som šedivý priemer a ešte aj s chybami! Marek povedal, že by ma to malo tešiť, že sa ma bojí, ale ja si prídem ako oklamaná. Ja predsa nechcem byť jeho sok! Môjbože a to keď si predstavím, že som odtiaľ odchádzala s tým, že som asi neschopná ... a ono to bolo pritom úplne inak. No, fajn, mám zbortenú ďalšiu z mojich utópických ilúzií o svete.
Lívia a grafičky dopadli na konzultáciach dobre, čo bola ďalšia rana. Teda okrem Majky, čo je irónia, lebo ju som považovala za najväčšieho soka a teraz to vyzerá, že zrovna my dve sme mimo hry. Vyčítali jej neosobnú kresbu, to isté čo mne. Nerozumiem tomu, lebo všetci si o našich prácach myslia presný opak a boli sme považované viac-menej za favoritov.
Takže sa dá povedať, že mi teraz veľmi nedarí. Alebo darí v istom zmysle. Ironickom zmysle. A to , že mi nejde net má ale aj jednu výhodu: robím na klauzúrach, takže sa asi budete mať na čo tešiť.
Takže sa dá povedať, že mi teraz veľmi nedarí. Alebo darí v istom zmysle. Ironickom zmysle. A to , že mi nejde net má ale aj jednu výhodu: robím na klauzúrach, takže sa asi budete mať na čo tešiť.
Každopádne je toto začiatok konca môjho starého života, čo sa týka kamarátov a školy, čo je vlastne celý môj život, takže celkom zvedavá, čo ma ešte ... postihne ...
A keby som sa sem nedostala, tak šťastné a veselé a držte palce, aby som tu niekoho
spoznala. Hlavne niekoho s netom, aby som sa sem počas prázdnin dostala:P
spoznala. Hlavne niekoho s netom, aby som sa sem počas prázdnin dostala:P
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára