Tá cesta ... stála za to. Lívia aj Zuzana boli nervózne a celou cestou sa hádali s Atilom a nadávali si. Ale tak polovážne a položartovne, že som niekedy ozaj nevedela. Potom sa pripojila ja Klára a ja som sa smiala ako divé prasa.
Sranda bola ja potom rozhlase, lebo sme tam išli úplne zbytočne, lebo s nami rozhovor nerobili. Sis bola z toho na nervy, lebo chcela robiť na olejomaľbe a nie sedieť a pozerať do blba v rozhlase. Mne to nevadilo. Aspoň som pokecala z textiláčkami. S nimi sa vždy dobre rozpráva. V škole sme si chystali podklady na olejomaľby a Sitáková ukecala Sisu, aby išla na trienále. Z toho ale potom neskôr padlo ....
Mne sa ešte pred trienále podarilo staviť doma, lebo mi prišlo vhodné sa prezliecť. Išla som za dámu - v šatách.
Trienále bolo MEGA!! Trienále bolo spojené s výstavou zosnulého Jozefa Dóku ml.. Tomuto pánovi sa povenuje ešte v samostatnom príspevku, lebo ma jeho tvorba očarila. Otvorenie bolo v galérií Jána Koniarka, kde vystavovala kategória A - dizajnéri. Bolo tam úžasné množstvo ľudí a inštalácia bola podľa mňa veľmi pekne vyriešená.
Vadili mi ale tie strojené prejavy, jediný počúvatelný prejav mal jeho kamarát a spoluzakladateľ trienále. Ostatné plagáty, kategórie B - študent a C - junior boli v Synagóge (B) a v chodbe jezuitského kláštora (C). Oceňovanie bolo v Palárikovom divadle, kde som sedela na vyhradených miestach pre víťazov a bol to super pocit. Bola som skrátka dôležitá ... Moju kategóriu vyhlasovali ako prvú a toto je môj víťazný plagát.
Cien bolo strašne veľa a na začiatku boli opäť siahodlhé prejavy miestnych papalášov. Najkrajšie prejavy sú tie, ktoré ľudia povedia priamo na mieste, lebo idú zo srdca ... tak ako mal koordinátor Robert Prešo.
Z čestných hostí tam boli prof. Fons Hickmann z Nemecka, čo bol neuveriteľne sympatický človek, prekvapivo mladý a mexická grafička Lourdes Zolezzi, ktorá mi predávala cenu a bola strašne milučká ( a pripomínala mi Kláru). Prekvapilo ma tiež, že na Slovensko si prišli po ceno Švédi, Fíni ... proste ľudia z ďaleka, ale Slovákov ani veľmi nie. Aj to o niečo vypovedá. Bolo to v skutku pekné podujatie, gratulovali neznámy ľudia, zaujímali sa o mňa ... po oceňovaní bol ešte večierok a ja som bola rada, že tam bola Sitáková so mnou, pretože som ta nikoho nepoznala cítila sa trochu stratená. Trochu dosť, preto som sa ani nezdržala dlho.
A dostala som trienálový katalóg, z ktorého sa neuveriteľne teším. Inak výstava trvá do 3. februára 2013, tak všetkým vrelo odporúčam!!!! (ostatné fotky pridám neskôr samostatne)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára