Prežívam

   Dnes ráno som sa zas pre istotu zobudila s teplotou, tak som zostala doma a pospala si, lebo nie som v moc vábnom stave. Mám horúčku a soplím. Zajtra sa ale chystám do školy, kvôli technológií, modelu a olejomaľbe. To zas bude deň.
   Inak som sa dnes navzdory včerajšej nasranosti pustila do prerábky tetovania a dosť ma otrávilo. Ešte stále som otrávená, lebo som na tom zas robila celý deň. A s Braňom už asi veľmi spolupracovať nebudem, keď má takýto prístup ...
   Inak som toho prekvapivo veľa urobila na teóriu, ale zas som sa neučila na technológiu. Meško nám ani nedal skriptá, povedal nám, že to sa netreba učiť, že to vieme. Jasné, ty kokos ...
    Pre niekoho je ale dnes asi najhorší deň v živote. Nechám túto osobu v anonymite, hoci je na tomto blogu dosť spomínaná a záleží mi na nej. Tak si domyslite prípadne. Je hrozne ľúto, čo sa stalo ... slová síce nič nezmôžu, len chcem aby si vedela, že tu teraz revem za počítačom spolu s tebou. A že mi to nie je jedno, hoci som ho stretla len raz ... Nikto ale nič nezmôže, všetko zahojí čas, aj keď nie úplne, ale bude sa ti aspoň lepšie dýchať a nenavrie to hrča v krku pri každej spomienke ... Keby si potrebovala, tak zavolaj, napíš, som tu pre teba, každý deň o každej hodine (je mi ľúto, že je to len tak ... na diaľku).