Otázky

   V sobotu ráno som  sa budila s Marekom a bolo to moc pekné zobudenie. Predtým som si to tak neuvedomovala, ale mám rada jeho blízkosť, keď zaspávam alebo sa zobúdzam. Nič iné, iba to vedomie, že je nablízko, prípadne teplo jeho tela. Žeby láska? Prepáčte za ten sentiment.
    Lenže potom táto pekná chvíľka skončila a ja som musela bežať domov pracovať na kérke. Osobne som toho názoru, že sa mi vydarila, ale tomu človeku sa páčiť nebude. Tak to proste je. Ľudia mi mimomeleckých kruhov majú akési iné chápanie týchto vecí a nemajú problém s estetickými prečinmi, za ktoré by som ja zabíjala. Takže domov som vlastne len prišla nakresliť tetovanie a potom som sa vrátila k Marekovi.
   Večer sme trávili s Cufom, tento krát mi to nevadilo, pretože som o to vopred vedela tiež preto, lebo sm s ním nebola od jarmoku. Večer to bol dobrý, viedli sme filozofické debaty, pili varené víno a pozerali Spaľovača mrtvol, čo je síce starý, ale nepochybne najlepší film, aký som v poslednom čase videla. Stručná charakteristika: začínajúci fašizmus - ponemčovanie - psychológia postáv - dokonalý príbeh - skvelý strih - pútavý detail - v 1968 zakázaný. Cufo odišiel prekvapivo skoro , asi o štvrť na 11 a ja som nakoniec znova spala u Mareka. A chytila od neho chorobu.
    Dnešok v Krupej nebol ničím výnimočný, každým týždňom to ta  vyzerá obývateľnejšie a útulnejšie. Mame bolo ľúto, že nebola na tom piatkovom oceňovaní. V istom zmysle aj mne, lebo sme strašne cudzie, ona ma v podstate nepozná a ani nevie, čo sa deje z mojom živote, čo je pre mňa dôležité ... Smutné.
   Ale teraz chcem písať o niečom inom. Braňo sa teraz niekedy po prvý krát stretol som svojim dedkom (predpokladám, že pre zlé rodinné vzťahy, niežeby som o jeho rodinných vzťahoch niečo vedela.), v statuse písal, že bolo veľmi emotívne. Mne to veľmi pripomenulo mojich biologických rodičov. Pripomenulo mi to, že mi nemá čo konkrétne pripomenúť a zostalo mi to strašne ľúto a teraz mi je smutno. Chceli by ma vlastne vidieť? Boli by na mňa hrdí? Kto sú? MUSÍM ...