Každý máme to svoje

   Dnes bol aký dobrý deň v škole. Spravila som relatívne veľa, vôbec som sa nenaháňala ... ale skoro som umrzla na začiatku. A z Rišom sme zlomili kľúč od 223ky. Taký ten hrubý, starodávny ... On mi ho hodil a ja som ho nechytila a tak padol asi z dvom metrov výšky (stála som na schodoch) na drevenú lavicu a zlomil sa na dve polky. Zalepili sme ho Chemoprenom:D Také typické, výstavnícke ...
   Doma som sa doteraz učila DVK, predtým som ešte varila a neviem, čo všetko. Momentálne mám už dosť unavené oči a už sa mi aj ťažšie učí. A som pomýlená z toľkých pamiatok, ty kokos. To by som sa mala ísť ešte drtiť NJ, ale to už asi nedám. Možno zajtra ráno vo vlaku alebo dokonca až v škole. A ešte dúfam, že budem mať vôľu pobaliť sa teraz, lebo ráno budem mať, mám pocit,  problém zo vstávaním. Fúúh, ale hneď mi je ľahšie, keď už som sa to hlavné nadrtila ...
   Inak, minule som sa u Mareka len tak nadhodila, že keď sme sa spoznali, tak nehrával toľko hry. Niežeby mi to teraz vadilo, mňa to baví, keď sa hrá ... A on sa mi priznal, že mu to bolo blbé, lebo už je na hry dosť starý ... Ja som sa len zasmiala. Väčšinu času sa sama správam ako retard alebo nejaké zvieratko a oproti tomu je Skyrim a Battlefield úplne nič. Ale nikdy by ma nenapadlo, že ma niekedy bude baviť sledovať hranie hier.
   A vždy ma obšťastňuje novými fanvideami, tlailermi, gameplaymi a soundtrackmi. Tento je môj obľúbený zo Skyrimu. Môžte si ho tam dať zaspievať od bardov ...


   A tento mi púšťal najnovšie strašne som sa naňho namotala. Dishonored sa ešte len chystá hrávať, ale sama som na to zvedavá.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára