Som tu zas. V sobotu poobede som akosi odišla do Krupej, ani neviem ako. No, každopádne som sa snažila ukecávať na nedeľu, ale nevydalo. Inak, pozrela som si Rebelku. A zaradila som ju k mojim obľúbeným rozprávkam, hneď po Na vlásku. Keď ich pozerám, proste na konci vždy revem, alebo mi aspoň vyhrknu slzy. Asi je to trochu trápne viem, lebo pôsobím navonok dosť chladne na to, aby ma rozplakala rozprávka. Ale minule som sa skoro rozrevala na nemčine, keĎ som schytala za 4. Opäť.
V Krupej som vééľa retušovala steny a natierala zvyšujúce steny.A asi 1000 krát mi tiekla krv z nosa. A ozaj, už máme vydláždenú skoro celú predsieň a hotovú celú kuchyňu. Juch! Inak som dnes strašne veľa času strávila tým, že som si predstavovala, aké to bude super, keď ma vezmú ma na výšku, zmatujurem na jednotky, napravím (si) všetky vzťahy a budem mať úžasné pseudodredy (Sisa sa teraz smeje alebo ma v duchu hreší, že som povrchná trubka, ale vieš čo to je, keď máš celý život na hlave 5 vlasov a túžiš po bujnej hrive?) Videla som to, akoby to už bolo. A bolo to super.
Zajtra do školy ešte nejdem, ale poobede sa budem musieť staviť v meste kvôli Chemoprenu, lebo škola je ,, chabravá" a to dúfam, že mi dajú aspoň toluén. Mohli by sa krotiť, lebo momentálne sa nemôžem moc rozhadzovať, keď som u Braňa skončila. Dnes som mala dokonca takú chvíľku, keď som rozmýšľala, že by som sa tam vrátila, ale potom som si spomenula na pondelok a dala si pomyselnú facku. Nesmiem nechať po sebe šľapať. A ešte mi napíše, že ,, nejako sa dohodeme, aby si to nerobila zbytočne, aj keď zbytočné nie je nič " Fúúúh, je to zbytočné!!! Pretože na VŠVU ich nebudú zaujímať návrhy tetovaní a už vôbec nie to, ako viem vytieňovať skalu pri zasranom beduínovi alebo nejaké gýče, nad ktorými som strávila celý víkend, miesto toho, aby som robila autorskú knihu. Vlastne som sa tej správe od neho zasmiala. Strašne som sa smiala.
A tiež ma vytáčajú ľudia, ktorým v živote nechýba nič okrem zdravého rozum, súdnosti a pokory, ktorí vypisujú na FB statusy o tom, akí majú zlý život! Tak! Týmto ukončujem svoju nadávareň!
Je mi ľúto, že zajtra nejdem do BA, lebo by som chcela byť s tou osobou, ktorej sa stalo nešťastie, aby som ju podporila. Tak jedine takto virtuálne, tak dúfam, že to čítaš a oceníš to, síce je to trochu podivný spôsob vyjadrovania sa ... Proste rozmýšľam na tebou. Nemám odvahu ti volať, lebo neviem, čo by som ti povedala a nechcem ťa ešte osmutnievať. You must be brave.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára