Skinny love

    Ach, dnes ráno som zaspala. Opäť.Nerobí mi to dobre, lebo potom začínam deň nervozitou a všetko sa serie.
   Ale zato som išla ráno so Zuzkou vo vlaku a ešte sme sa tavili v Tescu a bola sranda. Klára išla ráno s nejakou inou holkou ...a Sisa je zas rada.
   Len Rišo tu spieva alebo počúva rap a ja neviem, čo je horšie. Asi ho zabijem, strašne mi lezie na nervy ... A Miškin zajo je neska nejak naspídovaný, lebo tu behá ako besný.
   Víkend som strávila v Krupej, vlastne som tam bola už od soboty poobedia. Ráno som si ešte písala DVK a robila kérku. Bude úplne super, len ...nemám na ňu teraz čas. V ten deň som bola ešte chvíľku u Mareka a bolo super. Boli súce 2 hodiny poobede, ale my sme spali:D
   Inak, maľovali sme už kuchyňu a Vlado dláždil kúpelňu.  A nocovali sme už vo vnútri (a nie v aute) a bolo mi prekvapivo dosť teplo. Večer sme pozerali film Policajtom proti svojej vôly a hoci nemám rada tieto americké filmy, na tomto som sa dosť zasmiala miestami. Bol fajn, čo sa nedalo povedať o mojej nálade. Bola som dosť nervózna a prchká, ako to už ja viem a nemala som na to nejakú zjavnejšiu príčinu .... Alebo aj áno. Veľa som nad všetkým rozmýšľala, hlavne nad sebou a nebolo mi z toho moc do smiechu no ...
Pekne to zhrnul Taub v Hausovi. Hovoril niečo v tom zmysle, že ... jeho vzťah nie je 100 percentný. Je 95 percentný a tých 5 percent hľadá niekde inde, aby mohol manželku milovať za tých 95 percent, ktoré mu dáva a nie byť frustrovaný a neznášať ju za to. Znie to trochu ako kliišé a pičovina, ale cítim to tak .. Lenže ja neviem, čo teraz a ako ďaleko zájdem. Ako je možné, že ľudia majú šťastné 20 ročné manželstvá?? Moje domienky o ľuďoch a a vzťahoch sa otriasajú v základoch. Nechápe, ako som mohla byť kedysi taká naivná ... Monogamia je sprostosť a nechápem manželstvá. Ale tie som nechápala nikdy ... Človek je tvor slobodný.
    Dnes mám toho opäť veľa, len v sobotu som nemala vôľu robiť niečo iné okrem toho tetovania ...
Takže ma dnes ešte čaká DVK, sloh v nemčine a učiť za príd. mená ...
   Dodo už našťastie nepísala a len dúfam, že ma textiláčky nikdy nepozvú nikam, kde bude on, lebo mám pre toho muža slabosť.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára