S teplotou a čokoládou

   Ňááách, zajtra máme ísť do Brna, ale ja mám teplotu! Zvyčajne bývam chorá tak raz do roka, lenže tentoraz sa mi to maximálne nehodí. Hádam to cez víkend vyležím. Teraz teda sedím s horúcou čokoládou nad kérkou-lebkou a už sa na ňu celkom teším.
   Dnes ma v škole opäť neopúšťala dobrá nálada, napriek tomu, že celú dutinu nosnú mám zapchanú a vreckovky asi v každom vačku. Na literatúru som sa včera strašne vyprdla, takže dneska to bola čistá improvizácia a dedukcia. A vlastne ... to, čo som dedukovala som v papieroch ani nemala, takže som si ušetrila dosť času.
   Posledné dni trávim veľa času s Jamajkou, cez stuhu sme si sadli a dobre sa s ňou rozpráva. Mám pocit, že jej môžem povedať veľa zo seba a že to bude chápať a nebude súdiť. Zato Sis je posledné dni smutná a tiež mi je ľúto, že nebola na stuhe, lebo všetci, čo sme tam boli, sme veselí, tak by bola aj ona a ja neviem ako ju mám rozveseliť.
   Po škole som bola s mužíkom na kebabe a dnes vyzeral nejak krajšejšie ako inokedy:) A keď sme tak sedeli, pripomenulo mi to, ako sme boli spolu prvý krát vonku, pred necelými tromi rokmi  a vo vnútri som sa usmievala.
   Po udalostiach zo stuhy som sa namotala na Billyho Barmana a jeho Nočných jazdcov. V tú noc som v sebe objavila lovca (tí, čo boli v bare, vedia o čom je reč), takže to teraz skúmam, rozoberám a hrám sa s touto novoobjavenou vlastnosťou. Uvidím, čo to dá. Vrr!


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára