Fuj

   A sobota? Keď som sa prespala, bolo mi tak neuveriteľne zle, že som ani nechápala, ako je to vlastne možné. Vracala som asi každú pol hodinu, keď som práve nespala a neudržala som v sebe ani hlt vody. Večer som bola úplne zoslabnú ... ako keď celý deň nejete a nepijete.
   Ďalej som rozmýšľala nad svojím správaním z minulého večera a potom som bola rada, že prišiel Mareka bol so mnou, aj keď na mňa nebol veľmi vábny pohľad. A uvedomila som si jeho hodnotu, že on je ten, kto so mnou leží v posteli a ratuje ma ... a nie niekto druhý.
   V nedeľu som sa zobudila o tretej, lebo som spala skoro celú sobotu a bola som schopná sa napiť. Bolel ma síce celý človek, ale dalo sa. A v takomto stave som išla do Krupej. Brucho som mala, akoby ma niekto nakopal, cítila som si žalúdok a ešte nejaký orgán, o ktorom si myslela, že je to pečeň, ale potom si si spomenula, že pečeň nebolí.
   Maľovať sa celkom dalo, len bola strašná zima a v chodbe sa mi strašne olupovala omietka. A rozhodla som sa, že v sobotu nikam nejdem, lebo som nemala nič hotové. Ale za to som makala doma a dosť som sa prekonala, lebo som zmákla úplne celý plagát na Pohodu a tri kérky pre Braňa. A došila som žabu. Žaba je modrý lesklý plyšák, ktorý bol na módnej prehliadke použitý ako batoh. Tak som ju vykuchala a našila jej zips. Je úplne supe, len je v nej málo miesta a je trošku infantilná, ale mne to neva.