Posledné dni (2 dni) som trávila prevažne v posteli, nejak mi nebolo dobre od vyprážaných bedlí, ktoré som jedla u M, kým jemu nič nebolo. Potom sa strhla hádka, v ktorej sa vysmieval mojim žalúdočným kyselinám ... celkom sranda :D A verili by ste, že sa dá spať skoro vkuse 17 hodín?!? Ja som v to neverila, kým sa mi to predvčerom nestalo.
Predčerom sa mi tiež snívalo o MR. Posledné týždne si naňho spomeniem menej krát, ale ten pocit zrady je stále rovnako intenzívny ako bol vtedy. Normálne nechápem, kde sa vtedy vo mne nabralo toľko odvahy. Viacerí mi vtedy povedali, že som odvážna, ale ja som si tak neprišla. To najposlednejšie, čo som vtedy cítila bola odvaha ... Veľmi dúfam, že ho čoskoro uvidím a už bude s niekým iným, s niekým, kto je viac pripravený pre praktický život a nie je tak mladý ako ja. Aspoň s niekým, kto vie variť ... aspoň trochu. Až s odstupom času si uvedomujem, aká som bola oproti nemu mladá a nevyzretá v niektorých veciach, najmä čo sa týkalo praktického spolužitia a mojej nestálosti.
To ma privádza k tomu, že M minule nadhodil, že keď (ak vôbec) budem chodiť do BA, mohli by sme tam potom bývať spolu. Zaskočil ma. Mám pocit, že to berie príliš jednoducho. Spolužitie je veľmi odlišná forma vzťahu, než byť spolu 2-3 hodiny denne. Na druhej strane, ak by sa to naozaj stalo, už spolu budeme dlhšie ako rok a to je už trochu o inom. Snáď spolu dovtedy vydržíme, vraví sa, že prvý rok vzťahu je kľúčový. Zrovna sa s B bavíme o mojej nedôvere voči nemu. M mi rozprával mi o minulosti svojich vzťahov. Neboli to zrovna typy vzťahov, ktoré mám v obľube zakladať, preto sa trochu bojím, že som len ďalšia z nich, nič výnimočné. Ale prečo mi teda prišlo, že tie ostatné boli od toho nášho odlišné ... ?!? Veľa krát som sa ho na to chcela spýtať, ale nenašla som odvahu ....
Včera si ma milo objal. Len tak ... zrazu ...
... what brings us together is what pulls us apart ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára