V stredu na kresbe sme museli robiť prírodným uhlom a aj to ták vyzeralo. Neišlo mi to a trochu ma to deptalo. Okrem toho som videla, ako ma ohovorila profesorka, ktorá u nás zastupovala, kým bol Gajdoš preč. Započula som slová ako ,, absenčka " a potom prudila s tým, že zle stojím za stojanom. Nestojím totiž tak, že mám stojan zarovno ku kreslenému objektu, ale ho mám natočený v pravom uhle. Vadilo jej, že musím otáčať hlavu. Naozaj neviem, čo je komu do toho, kým som schopná nakresliť aspoň priemernú bustu. A ešte mi to nikdy nikto nevytkol. Tá kresba ma deptá, raz je to kresliarsky štýl, potom zle otočený stojan ...
Zvyšné dni som veľa behala, vybavovala mame veci ohľadom bakalárky, kreslila a robila psychotesty na psychológii umenia. Som zvedavá na to vyhodnotenie a trochu sa bojím, že budem sklamaná. A okrem toho som objavila v papiernictve sadu rydiel do lina na super cenu, tak si ich pôjdem kúpiť, už sa na ne teším :)
V piatok sme boli s M v Hrnčiarovciach. Bol to prekvapivo normálny večer, skoro nikto sa neopil a ani raz ma nikto morálne nepohoršil, čo býva nezvyklé pri návšteve Hrnčiaroviec. Vlastne sme si celkom fajn pohovorili pri čaji a dokonca som sa rozprávala so Sandrou. Teraz ma mrzí, ako veľmi som ju zovšeobecnila a aký blbý pohľad som si na ňu urobila. Alebo to možno bolo len týmto jedným večerom. Ľudia sú tak strašne komplikovaný. Cestou domov (k M) ma potešil strom pod lampou. Bol rozkvitnutý a obzvlášť žiaril vďaka tomu "nasvieteniu". Vyzeral ako nevesta. A ráno bol ešte krajší. Ak by som nemohla byť človekom, chcela by som byť stromom. Takým čo kvitne. Bola by som úplnou čistotou a nehou. Teším sa, ako bude u M kvitnúť čerešňa pred ich domom. Len sa natiahnem z balkóna jeho izby a budem sa dotýkať kvetov. A ráno mi budú mávať na pozdrav vo vetre.
Víkend bol pokojný, venovala som sa prokrastinácii, to sme tu už dlho nemali. Roman nám dal nakresliť 4x nos, oči, uši a ústa. A okrem toho prerábam autoportrét. Dnes mi chýba ešte jeden z autoportrét, lebo ten hotový sa mi nepáčil a 6 detailov tváre. Snáď sa zajtra nebudem lemračiť. Ale pozitívom je, že som dostala nápad na šperk. Budú to šperky z prírodného pieskovca. Hrala som sa totiž z rozbitým kameňom pri jazierku a zistila, že sa dá skvelo opracovať a brúsiť. Dúfam, že sa k tomu dokopem, lebo s mojou kreativitou to ide z kopca.
A najradšej by som sa vyváľala v narcisoch!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára